Vác.hu

ATRAKCIE, TURIZMUS

PREJSŤ NA MAPU MESTA VACOV

PREJSŤ NA TURISTICKÚ MAPU CENTRA MESTA VACOV

PAMIATKY A PAMÄTIHODNOSTI MESTA VACOV

Hlavným námestím mesta je Námestie 15. marca. (Március 15. tér), ktoré sa nachádza v obchodnom a administratívnom centre mesta. Za jeho špeciálny trojuholníkový pôdorys vďačí stavbe nemeckých osadníkov, prichádzajúcich do Vacova po tatárskom pustošení. Osídlenci si vo svojom okolí vytvorili životný priestor, ktorý zodpovedal tradíciám ich vlasti. Konečnú podobu námestie získalo v šesťdesiatych rokoch 18. storočia, zbúraním poltisícročného kostola sv. Michala, ktorý bol už vo veľmi zlom stave. Najkrajšie budovy a meštianske domy boli barokovými majstrami postavené v 18. storočí s použitím základov a suterénov stredovekých domov, ktoré boli zničené v protitureckých bojoch. Napriek následným prestavbám sa zachovala jednotnosť komplexu budov. Námestie fungovalo aj ako tržnica až do roku1951. Súčasnú podobu získalo vďaka rekonštrukcie dokončenou v lete 2006. Celé historické centrum mesta je miestom pamätihodností.

Uprostred hlavného námestia, v zrúcaninách záhrady sa vypína stredoveký kostol sv. Michala a cintorín. Tento kostol tu stojí už vyše pol tisícročia a okolité časti mesta boli vytvorené tak, aby sa zachoval tento charakter. V období baroka sa ho snažili prestavať v katedrálu, ktorá by uspokojila potreby novej doby, bezúspešne. Jedna zo spodných častí kostola je dnes presklená a výstava v nej ukazuje minulosť kostola. Kuria (Námestie Március 15. č.20) nesie meno kaplnky, ktorá tu stála v stredoveku. Baroková stavba sa spomína ako hotel už v roku 1770, dlho fungoval aj ako nočný klub pod názvom Curia. Priečelie budovy bolo koncom 19. storočia prestavané v eklektickom štýle. Galéria Kuria sa dnes nachádza na prízemí budovy a Múzeum vín je v pivnici.

"Kostol bielych" (Námestie Március 15. č.22) bol pomenovaný po dominikánskych rehoľníkoch, ktorí mali biele oblečenie. Kostol mníchov a kláštor začali stavať v roku 1699, ale kvôli Rákócziho povstaniu za nezávislosť a prírodným katastrofám v tomto období, sa výstavba pretiahla a kostol dostal dnešnú podobu až v 70. rokoch 18. storočia. Niekoľko rokov po dokončení vrchol veže vyhorel a od tej doby je veža takto jednoducho uzavretá. Jednoloďový kostol so skromným exteriérom harmonicky zapadá do priestoru. Jeho interiérová rokoková výzdoba je však oveľa bohatšia. V roku 1994 objavili pod kostolom hrobku z 18. storočia, v ktorej našli prirodzeným spôsobom mumifikované mŕtvoly, dnes známe ako ?Váci múmiák? (Múmie Vacova). Výstavu (Memento Mori) môžete nájsť v suteréne neďalekého domu (Námestie Március 15. č. 19)

Na priečelí "Kostola bielych" stojí nad studňou socha sv. Hedvigy, ktorá bola dcérou kráľa Ľudovíta Veľkého a legendárnou kráľovnou Poľska. Pred niekoľkými rokmi sa stala patrónkou ohybu Dunaja.
Trh mesta je za "Kostolom bielych". Jeho vchod je zdobený kamennou bránou z roku 1755 pochádzajúcu z dávno zatvoreného biskupského mlyna. Kovové krídlo je zrekonštruované podľa pôvodného stavebného plánu. Najväčšie trhy sú vo Vacove v utorok a piatok, ale oplatí sa vyhľadať ich aj v sobotu ráno.
Vstup do Gréckeho chrámu je možný jednak z nádvoria barokovej budovy na námestí Március 15. tér č. 19 a jednak z ulice Lajosa Katonu. Pravoslávny kostol postavili juhoslovanské obchodnícke rodiny, ktoré sa tu usídlili koncom 18. storočia. Kostol je dnes výstavnou sieňou.

Na námestí pod číslom 19, v sedemsto ročnej starej pivnici sa nachádza stála expozícia Memento Mori, krypta z "Kostola bielych" z 18 storočia. Krypta bola kedysi pohrebným miestom a zachovali sa v nej pozostatky obyvateľov mesta rôzneho veku a sociálneho zázemia. V dôsledku špeciálnej klímy sa telá prirodzene mumifikovali, ich oblečenie a predmety, ktoré boli s nimi pochované, zostali v prekvapivo neporušenom stave. Výstava predstavuje popri pohrebnej kultúre tohto obdobia aj ich pestrý materiálny život.
Radnica(Námestie Március 15. č.11.) je najvýznamnejšou pamiatkou svetského baroka vo Vacove. Podľa mapy z roku 1680 sa tu nachádzali turecké kúpele, ale na pozemkových súpisoch z roku 1718 tu už radnica stála. Budova bola postavená v polovici tridsiatych rokov 18. storočia, ale dokončená bola iba na počesť príchodu Márie Terézie v roku 1764. Na fasáde môžete vidieť sochu bohyne spravodlivosti Justície, ženy ležiacej vpravo a vľavo, ako i biskupa krajiny, ktorý stavbu podporoval, Kristófa Migazziho držiaceho svoj erb

Nemocnica milosrdného rádu (Námestie Március 15. č.7-9) vznikla spojením dvoch barokových budov. Nižšia, pod číslom 7, bola pôvodne seminárom, ktorý potom rôzne charitatívne organizácie, ktoré sa tu usadili v roku 1763 rozšírili a vytvorili nemocnicu. Nachádza sa tu aj kaplnka s husárskou vežou.

Studňa na hlavnom námestí je dnes známa ako Studňa družobných miest. Pamätník priateľstva zdobia erby našich partnerských miest. Preto je aj na studni socha sv. Jána evanjelistu, patróna priateľstva. (Studňu plánovali odovzdať pôvodne v roku 1943, na päťsté výročie narodenia Mateja Corvina, no vzhľadom na vojnové obdobie sa jej stavba, s plánovanými renesančnými prvkami neuskutočnila.)
Štátny ústav pre hluchonemých (Námestie Március 15. č. 6) vznikol spojením dvoch stredovekých domov kanovníkov a po vyhnaní Turkov pôsobil ako biskupský palác. V roku 1741 bol zrekonštruovaný a rozšírený smerom na nádvorie. Mária Terézia tu žila so svojou rodinou v roku 1764 ako hosť biskupa Migazziho. Po presťahovaní sa biskupa do nového paláca plnila táto budova funkciu školy, neskôr tu bola dievčenská škola a napokon ju využívali na vojenské účely. V roku 1802 založil András Cházár prvý ústav pre hluchonemých v krajine a odvtedy slúži tomuto účelu.

Dom Pannonia, bol pomenovaný po hoteli, ktorý tam predtým fungoval. Na mieste dnešného domu boli v stredoveku dva pozemky, ktorých stopy môžeme vidieť v dvoch pivniciach, jedna má oblúkový vchod z 15. storočia. Tieto dva pozemky sa koncom 18. storočia dostali do vlastníctva biskupstva a na ich mieste bol postavená budova, ktorá bola predchodcom dnešného Domu. Koncom 18. storočia tu stála panská krčma a hostinec s názvom ?Arany Szarvas? (Zlatý jeleň). Na prízemí budovy sa nachádzal obchod a kaviareň, na prvom poschodí bola spoločenská sála, kde sa okrem plesov a zábav konali aj divadelné predstavenia, bol tu aj Sándor Petőfi. Biskupstvo v roku 1889 predalo budovu, ktorá aj naďalej slúžila ako hotel a reštaurácia, ale bola premenovaná na Dom Pannonia. Po skončení prvej svetovej vojny tu mal sídlo podnik pre obchod s vínom, pivom a liehovinami "Účastinná spoločnosť pre rozvoj mesta Vacov", ktorá od roku 1925 naďalej fungovala pod menom "Pannonia", obchod s vínom, pivom a liehovinami, Tragor Ignác a spol.". Po druhej svetovej vojne bol na prvom poschodí Kultúrny dom Sándora Löwyho a na prízemí mala kanceláriu a sklad firma "Kőbányai Sörgyár" (Pivovar Kőbányai). Na prvom poschodí, vo veľkej sále v roku 1958 vytvorili kino. V rokoch 1980-1985 budovu prebudovali. Od roku 2009 je Dom Pannonia umeleckým múzeom a miestom rôznych programov.(www.ertektar.vac.hu)

Prepoštský palác (Námestie Március 15. č. 4) postavil prepošt Ferenc Würth v polovici 18. storočia. Odvtedy bývali v tejto budove veľký prepošt, hlava kapitoly a biskupský radca. Nad bránou je vidieť balkón z tepaného železa a trojuholníkový štít je zdobený sochami a vázami. Diecézna zbierka vo Vacove sa nachádza v zrekonštruovanej budove.

Hlavné námestie nášho mesta bolo v stredoveku uzavreté Viedenskou bránou>. Táto monumentálna hradná veža je stavbou, ktorá sa objavuje na starých maľbách a na rytinách. Jej pozostatky boli zbúrané pred návštevou Márie Terézie. Rekonštrukcia bývalej brány nad pôvodnými zrúcaninami bola urobená počas poslednej rekonštrukcie námestia, jej pôvodnú výšku značia vlajky.
Kamenná brána (ulica Köztársaság utca 69) je unikátnou pamiatkou v krajine. Neskorobarokovo-klasicistický triumf postavil biskup Migazzi podľa plánov viedenského dvorného architekta Cavenelleiho, ktorý študoval vo Francúzsku, na privítanie Márie Terézie na vtedajšej hranici mesta "Püspök-Vác".

Budova väznice (ulica Köztársaság u. pred budovou č.64-66) dal pôvodne postaviť biskup Kristóf Migazzi ako cirkevné kolégium pre mladých šľachticov a na počesť kráľovnej Márie Terézie ho pomenoval ?Theresianum?. Od roku 1808 tu pôsobila Akadémia Ludovika. Ako väznica funguje od roku 1855. Stará budova bola neskôr niekoľkokrát prestavaná a na dvore bola postavená novogotická väzenská kaplnka.

"Špicatá veža" (promenáda Ferenca Liszta č.12.) je najstaršou a najsevernejšou rožnou vežou stredovekej mestskej hradby. Jediná zachovaná stredoveká budova vo Vacove je dnes obytnou budovou.

Neologická Synagóga vo Vacove sa nachádza na ulici Eötvösa. Bola postavená podľa plánov miestneho staviteľa Aloisa Cacciariho, narodeného v Taliansku v rokoch 1861-64 v latinsko-romantickom štýle a bola nedávno zrekonštruovaná.

Základy piaristického kostola (námestie Svätej trojice) boli položené v roku 1725 a stavba bola dokončená v roku 1745. Jeho veže boli prestavané v roku 1886. Na fasáde balkóna stojí socha sv. Jozefa Kalazanciho, zakladateľa rádu. Špecialitou chrámu je benátske zrkadlové tabernákulum. Vedľa kostola bol postavený kláštor, ktorý dnes funguje ako piaristické gymnázium. Postavili ho s použitím niekdajšieho domu Andrása Berkesa. V blízkosti kostola môžete vidieť aj ozdobnú bránu tohto bývalého domu.

Stĺp Najsvätejšej Trojice - oproti piaristickému kostolu - bol zhotovený v rokoch 1750-1755. Skupinku sôch z pieskovca urobili ako dar vďaky za prežitie morovej epidémie, ktorá pustošila v rokoch 1740-41. V kompozícii boli umiestnené v prvom rade sochy svätcov, ktorí boli patrónmi proti moru. Erb Madony mestách "Püspök-Vác" a "Káptalan-Vác" je možné vidieť aj na stĺpe. Je to jedna z najväčších pamiatok vo Vacove.
Socha Vacovského pustovníka (Námestie Kossutha) je dielo Sándora Kapása, vacovského umelca tridsiatych rokov minulého storočia Socha poukazuje na legendu o pôvode mesta. Stredoveká kronika spomína mesta Vacov, ako zalesnené miesto, kde žil len jeden pustovník pod menom "Vácz". Legenda odvodzuje názov nášho mesta odtiaľto. Knieža Gejza sa stretol s pustovníkom Váczom pred rozhodujúcou bitkou o uhorský trón, ktorý sa sem vrátil so svojim bratom (neskôr kráľom Ladislavom (svätým) už ako kráľ. Pred bratmi, ktorí tu boli na love sa objavil jeleň nesúci sviečky medzi parohami. Priviedol ich k vyvýšenine pri brehu Dunaja a zmizol im z očí. V dôsledku tohto silného zážitku kráľ Gejza dal na tomto mieste - územie vacovského hradu - postaviť prvé biskupstvo, ktoré zasvätili Panne Márii. O niekoľko rokov neskôr bol Gejza pochovaný v tomto kostole.

Dnešná katedrála (Námestie Konštantína) je piatym biskupským hlavným kostolom od založenia biskupstva vo Vacove. Biskup Károly Eszterházy poveril jeho výstavbou rakúskeho architekta Pilgrama. Ďalší biskup Kristóf Migazzi, už na hotových základoch dal postaviť klasickú neskorobarokovú katedrálu navrhnutú jeho vlastným architektom Canevale. Sochy vacovského majstra Józsefa Becherta sú majstrovskými dielami. Hlavný oltár zobrazuje návštevu Panny Márie u sv. Alžbety, freska na kupole zobrazuje víťazstvo Svätej Trojice. Sú dielami Maulbertscha, jedného z najznámejších umelcov tej doby. Súčasťou svätyne sú aj originálne kúsky renesančnej katedrály zničené v tureckých časoch. Pod chrámom je krypta, ktorá slúži ako miesto, kde sú pochovaní biskupi, kanonici, ale aj svetskí ľudia.

Monumentálnu barokovú stavbu Seminára> (Námestie Konstantína 1-5) dal postaviť biskup Migazzi v rokoch 1777-1783 podľa plánov viedenského architekta Józsefa Meissla. V rokoch 1925-26 bol podľa plánov Kálmána Váczyho rozšírený o krídla a poschodie. Od znárodnenia až do roku 1995 tam bolo mestské gymnázium. Dnes tam pôsobí katolícka vysoká škola Vilmosa Apora.

Budovy tzv. "Papsarok" (Kút kňazov) (Námestie Konštantína 11, 13 a 15) sú pamiatkové budovy a stále slúžia účelom kostola.

Budova Paláca malého prepošta (Námestie Konštantína 10) je dnes obytnou budovou. Bol postavený v rokoch 1782-84 v štýle neskorého baroka.

Biskupský palác (Námestie Migazziho 1.) bol postavený v rokoch 1768 -1775. Jeho záhrada je chránená, nájdeme v nej veľa zriedkavých rastlín. Bočné krídla smerujú ku katedrále, hlavný vchod je z námestia Migazziho. Pod budovou sa nachádza viacpodlažná pivnica, ktorá bola navrhnutá tak, aby sa mohla v nej uskladniť úroda z bývalých rozsiahlych viníc. Nádherne zdobená biskupská rezidencia je na slávnostných podujatiach prístupná aj verejnosti.

Biskupská knižnica (Námestie Migazziho) bola postavená v roku 1878 v eklektickom štýle, dnes je historickou pamiatkou. V rokoch 1925-26 na jej rožné časti postavili poschodie a zo strany biskupského paláca prestavali aj jej krídlo.

Námestie kráľa Gejzu je časťou stredovekého hradu, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou. Na tomto námestí stála prvá katedrála, ktorú postavil kráľ Gejza I. Archeologický výskum hradných budov a obranných zariadení prebieha ešte aj v súčasnosti. Pozostatky barbakanu sú viditeľné na nádvorí strednej školy, zrekonštruovaný kanón za kostolom na brehu Dunaja.

Františkánsky kostol a kláštor (Námestie kráľa Gejzu) bol postavený v areáli vacovského hradu, ktorý bol zničený počas tureckých čias. Vybavenie a zariadenie barokového kostola, postaveného v rokoch 1721-1761 je veľmi bohaté. Najväčším klenotom je poschodový oltár z dreva v štýle raného rokoka. Kláštor vedľa kostola bol najskôr tlačiarňou Kapistrán, potom dielňou knihárskeho majstra Györgya Váciho. Kláštor je opäť vo vlastníctve františkánov, ale je prázdny.

Sedem kaplniek (Derecske vinice 2.) je od roku 1815 pútnickým miestom, kde sa každoročne stretáva tisíce ľudí na počesť Panny Márie. Už v stredoveku pripisovali tunajšiemu prameňu zázračné vlastnosti. Vedľa neho postavili v roku 1710 malý kostolík, ktorý neskôr niekoľkokrát rozšírili a v roku 1780 bol vysvätený v súčasnej podobe. Na hlavnom oltári je obraz repliky zázračnej sochy na cintoríne v Máriavölgy. Sedem malých stĺpov a kaplniek, symbolizujúcich sedem bolestí a sedem radostí Panny Márie, bolo v roku 1731 urobených tiež podľa vzoru z cintorína Máriavölgy a podľa tohto aj bolo toto miesto pomenované.

Most cez potok Gombás ( Námestie víťazstva) je unikátnou pamiatkou v krajine. Je to jediný barokový kamenný most, ktorý dnes ešte stojí. V rokoch 1753 až 1757 si ho objednal biskup Mihály Károly Althann, výnimočné sochy zhotovil József Bechert.

Červený dom (Csányi krt.52.) bol postavený v roku 1731 a viac ako dve storočia bol hospodárskym centrom biskupstva. Väčšinou tu bola sýpka, sklad plodín, stodola, a dokonca slúžil k bývaniu niektorých zamestnancov. Biskup Mihály Frigyes Althann, ktorý bol zároveň aj miestokráľom, priniesol majstrov až z Neapolu a špeciálnu farbu budovy vďačí im. Červený dom je dnes obchodným domom.

Pamätník na vojakov (Derecskove vinice) bol postavený v roku 1868 ako prvý v Uhorsku, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Postavili ho z úcty k vojakom, ktorí zomreli počas vojny za nezávislosť v rokoch 1848-49.

Kalvária (Námestie Döme Argentiho) Budova sa podobá na baštu a nachádza sa v zelenej štvrti Vacova. Pútnické miesto aj s kaplnkou a pustovňou bolo postavené v rokoch 1726 až 1738 pustovníkmi. Typ stavby bol predchodcom maďarskej architektúry kalvárií. Jeho sochy sú odlišné v kvalite, nakoľko nie sú od jedného majstra.

Kalvinský kostol (ulica Ádáma Takácsa) bol postavený v mestskej časti ?Kisvác? (Malý Vacov) v roku 1785, po tolerančnom patente Jozefa II. Obklopený je budovami, pretože podľa zákona brána sa nemohla otvárať do ulice a aj vežu postavili iba o desaťročie neskôr.

V blízkosti Kaplnky sv. Rochusa (ulica Galcseka) bol kedysi cintorín, kde boli pochované obete morovej epidémie z roku 1740. Po skončení epidémie postavili väčšinou z milodarov kaplnku s nepravidelným pôdorysom na počesť sv. Rochusa, ktorý bol patrónom proti moru.

Barokové sochy v centre mesta sú tiež pamiatky. Sochy sv. Jozefa a Panny Márie na hlavnom námestí, sv. Sebastián a sv. Ladislav pred vchodom do biskupského paláca a kópia sasvárskej Piety sa nachádza na námestí kráľa Gejzu. Sochy mosta cez potok Gombás sú chránenými pamiatkami a za návštevu stoja aj sochy na fasádach budov. Väčšina diel je vyrobená z mäkkého pieskovca. Na námestí pred katedrálou sa nachádzajú aj sochy zobrazujúce sv. Jozefa a Pannu Máriu, ktoré sú tiež sú výnimočné.

V historickom centre mesta sa nachádza mnoho pamiatok a pamiatkové domy historického charakteru, z ktorých väčšina je baroková, ale sú tu aj budovy postavené aj v klasickom, eklektickom a romantickom štýle, zvyčajne sú jedno a dvojposchodové.

Mesto je tiež bohaté na zaujímavosti, ktoré nie sú pamiatkami. Máme niekoľko chránených budov a mnoho takých stavieb, ktoré sú typické pre mesto Vacov. Medzi tieto patrí Evanjelický kostol, dom Dercsényiho, Hudobný pavilón a liatinové zábradlie na pobreží Dunaja.